Rodina ako biznis / Show!
Je známym faktom, že divácke ocenenia získavajú väčšinou obsahovo atraktívne a formálne prijateľné umelecké diela. Rovnako je tomu tak u absolventského dokumentu z dielne FAMU Show! režiséra Bohdana Bláhovca, držiteľa ceny návštevníkov na tohtoročnom MFDF v Jihlave. O to príznačnejšie pôsobí v súvislosti s faktom, že je reflexiou zákulisia českého showbiznisu, ktorý je s popularitou úzko spätý. Napriek svojej prístupnosti a lákavej kontroverznej tematike by však bolo príliš povrchné odsúdiť ho ako film poplatný publiku. Dokument o „ceste za úspechom“ detskej hudobnej skupiny 5Angels je naopak príliš mnohovýznamnou a nejednoznačnou sondou do vôd showbiznisu, ktorá sa postupne vykryštalizuje v pálčivú reflexiu krízu rodičovstva a morálnych hodnôt súčasnej spoločnosti.
Na ploche 68 minút Bláhovec sleduje atypický život členiek dievčenskej kapely (v dobe nakrúcania vo veku 11 až 13 rokov) so všetkým, čo v sebe obsahuje: kondičné tréningy, neustále nácviky predstavení, povinné reklamné fotenia, propagácia sponzorských produktov a sústavná drezúra od manažéra skupiny Michala Mertla. Ten je zároveň otcom frontmanky Nikoly, jedinej členky 5Angels, ktorá v zostave pôsobí od počiatkov až dodnes. Celkom pochopiteľne sa teda režisérova pozornosť zameriava hlavne na podnikateľsko-otcovskú rovinu Mertlovho života. Prostredníctvom jeho netradičného prístupu k Nikole, pripomínajúci skôr pracovný vzťah šéfa so zamestnankyňou než dcéry a otca, dáva vzniknúť desivej paralele k bezcitnej podstate showbiznisu.
Je samozrejme zaujímavé sledovať, aký náročný dril, vypočítavosť a pokrytectvo sa skrýva za pozlátkou dokonalosti a lákavého životného štýlu hviezd, ktorý je divákom bežne prezentovaný z televíznych obrazoviek. Avšak aura výnimočnosti, ktorá film obklopuje neplynie len z toho, že demytizuje konkrétny typ biznisu. Skôr než banálna kritika tejto v podstate známej skutočnosti sa film posúva do univerzálnejších rovín pomocou nejednoznačnej postavy Michala Mertla. Práve jeho autoritatívne chovanie môže podnecovať divákov k rôznym spôsobom interpretácie, z ktorých bude často vychádzať ako despotická, či u extrémnejších prípadov výkladu dokonca deviantná osoba. Či si Mertl svojim chovaním kompenzuje nejakú úchylku, alebo nie, je samozrejme ťažké odhadnúť. Na základe samotného filmu zostáva najpravdepodobnejšia domnienka, že až s chorobnou cieľavedomosťou realizuje určitý podnikateľský plán, ktorý si predsavzal. To v konečnom dôsledku dokazuje svojím manažérskym vzťahom k dcére a ostatným členkám kapely, kde každá evidentne predstavuje len kus „tovaru“, ktorý musí dobre predať. Jeho chovanie tak vlastne presne odpovedá súčasnému neoliberalistickému modelu kapitalistického života, v ktorom honba za úspechom víťazí nad rodinou a morálnymi hodnotami. Osoba Michala Mertla napokon funguje ako personifikácia určitého typu „vrcholového“ vykorisťujúceho podnikateľa. Je ľahké si predstaviť, že rovnako desivo, ak nie ešte desivejšie by film pôsobil, keby bol portrétom riaditeľa nejakej korporácie.
Pozoruhodné ostáva, že tejto výstižnej kritike sa podarilo vzniknúť vďaka priaznivej zhode okolností. V prvom rade zásluhou Michala Davida (sic), ktorý upozornil Bláhovca na 5Angels a vďaka Mertlovej začiatočníckej podnikateľskej chybe, keď veril, že si dokumentom spraví reklamu zadarmo. Bohužiaľ, alebo skôr vďaka jeho neskúsenosti a naivite, umožnil Bláhovcovi intenzívne nakrúcať svoj „podnikateľský projekt“ bez toho, aby si ponechal právo možnosti zásahu do finálnej podoby projektu. Rozhodnutie dnes samozrejme ľutuje a aktuálne sa všetkými silami snaži zabrániť distribúcii filmu. Že sa mu to s veľkou pravdepodobnosťou nepodarí, naznačuje režisér tvrdením, že má všetko právnicky ošetrené. Na obhajobu Mertla však zdôrazňuje, že v skutočnosti nie je až takým diktátorom, ako sa z dokumentu javí. Len vo svojej naivnej predstave bezplatného PR pred kamerou zámerne mierne prehrával, čo potvrdzujú scény, v ktorých dievčatá upozorňuje na prítomnosť kamery.
Aktuálne sú 5Angels na turné po Británii ako predkapela známeho boybandu Union J. Pri tejto príležitosti oznámili zmenu manažéra za skúseného Romana Rouna. Tým na povrch vyvstáva otázka, či za ňu môže dokumentárny film Bohdana Bláhovca. Otvoril Mertlovi oči a prinútil ho k sebareflexii, alebo bol naopak katalyzátorom, ktorý mu umožnil stať sa ešte rafinovanejším a profesionálnejším predajcom svojho produktu? Divák je tak postavený pred ešte komplexnejšiu úvahu nad otázkou: vedie snaha o kritiku zavedeného kapitalistického systému k pozitívnej zmene, alebo ho len paradoxne posilňuje?