Rodinné striebro - ale do ktorej rodiny? / Ako zprivatizovať 1 297 254 000 Sk

Tento text opisuje nielen priebeh privatizácie slovenskéj kinematografie. Zároveň chce polemizovať s trojicou legiend a mýtov, ktoré sa o nej tradujú: I) Štát prestal podporovať filmovú výrobu po roku 1989. (Nie. Peniaze do kinematografie prúdili každý rok, aj keď ich bolo výrazne menej ako počas komunizmu.) II) Filmári neboli jednotní. (Toto tvrdenie má dve tváre: Nejednotnosť filmárov určite bránila tomu, aby sa presadil vhodný zákon na finančnú podporu kinematografie . Na druhej strane to bolo prirodzené a nejednotnosť nemožno označiť za príčinu neúspešnej privatizácie, keďže medzi vyše 1100 zamestnancami SFT panovalo dosť odlišných záujmov a bolo logické, že sa artikulovali v rôznych návrhoch.) III) SFT sprivatizoval Vladimír Ondruš. (Nie, SFT sprivatizovala spoločnosť Donar pre niekoho z tých, ktorí boli pri moci v roku 1995.)