Audiovizuálne vzdelávanie po Maďarsky
Dejiny audiovizuálneho vzdelávania v Maďarsku siahajú do 60. rokov minulého storočia. V začiatkoch bol obsahom predmetu len film, neskôr sa predmet prirodzeným spôsobom nabaľoval o nové médiá. Maďarsko tak vo výučbe audiovizuálnej kultúry patrí medzi priekopnícke krajiny, a to nielen v strednej Európe, ale aj v celosvetovom meradle.
V maďarských učebných osnovách sa s filmom po prvýkrát stretávame v školskom roku 1964/65, pričom "úloha filmu (rozhlasu, televízie) spočívala v procese prebúdzania záujmu o umelecký zážitok a popularizáciu literatúry", ako sa píše vtedajších učebných osnovách. Filmové vzdelávanie bolo integrované do výučby materinského jazyka. Vyučujúcimi boli práve vyškolení učitelia maďarského jazyka a literatúry, ktorí k filmovému umeniu logicky pristupovali podobne ako k literatúre. Žiaci sa tak neučili film vnímať ako autonómne umenie, ale ako "vizuálnu literatúru". Na hodinách sa analyzovali predovšetkým sfilmované diela z literatúry, ktoré mali žiaci porovnávať s originálom a pri analýzach boli vedení k tomu, aby používali pojmy z literatúry. V pilotnom ročníku 1964/65 prebiehala filmová výučba na 5 vybraných gymnáziách v Budapešti, o rok neskôr na filmovej výchove participovalo už 64 škôl. V roku 1969 sa po prvýkrát medzi maturitnými otázkami z maďarského jazyka a literatúry vyskytujú otázky z oblasti filmu. No napriek prvotnému nadšeniu bolo už v tomto čase jasné, že filmová výučba neprináša potrebný "výchovný" efekt. Systém výučby sa prejavil ako málo funkčný, keďže bol pre film v rámci výučby materinského jazyka vyčlenený príliš malý priestor (na "analýzu" sa dostalo len približne 6 filmov ročne), navyše školy na bezproblémové zahrnutie filmovej výučby do predmetu neboli vybavené ani technicky. Najväčším nedostatkom sa ukázala zlá kvalifikácia pedagógov, ktorí vyučovanie filmu v rámci maďarského jazyka a literatúry považovali skôr za záťaž. Podiel výučby filmu v rámci maďarského jazyka postupne slabol, až sa nakoniec zredukoval len na asi dva filme ročne. V 70. rokoch bola filmová výučba v maďarských školách už len čisto formálnou záležitosťou. Reforma školstva v roku 1978 tento stav nezlepšila, iba zakonzervovala.
80. roky: Filmové vzdelávanie naberá druhý dych
V polovici 80. rokoch filmové vzdelávanie v Maďarsku nabralo druhý dych. V spojitosti s reformami v školstve sa hovorí o "oživení maďarských liberálnych tradícií z 19. storočia". Rozširuje sa ponuka voliteľných predmetov, v rámci ktorých dostáva priestor aj audiovizuálne vzdelávanie. Nový predmet Kultúra pohyblivého obrazu a mediálne poznávanie reaguje na narastajúcu dôležitosť iných médií, predmet sa venuje najmä, no nie výlučne, filmu. Nielen obsah predmetu prešiel zásadnými zmenami. Koncepcia László Hartaia (ktorá je dodnes východiskom) sa odkláňa od historického prístupu k filmu a od uvažovania o filme v spojitosti s literatúrou. Skostnatenosť predmetu sa mala zmenšiť aj vďaka novým pedagógom: výučba už nebola na "ťarchu" učiteľom materinského jazyka, do škôl chodili prednášať režiséri, kritici a odborníci z iných filmových profesií. Hodiny v 80. rokoch sú koncipované oveľa slobodnejšie, experimentálnejšie, odkláňa sa od výhradne frontálnej výučby. Okrem teoretickej časti majú žiaci nadobudnúť aj praktické zručnosti, učia sa pracovať s kamerou, spoznávajú prácu v strižni. Už sa nerobí rozdiel medzi vysokým a nízkym umením, predmetom analýz už neboli len klasické filmy, ale aj nové filmy, experimenty, dokumentárne a animované diela.
90. roky: Film sa definuje ako samostatný predmet
Nové školské osnovy v roku 1996 definujú filmové a mediálne vzdelávanie ako samostatný predmet. Zmenami prechádza nielen metodológia výučby (pedagóg dostáva väčšiu slobodu v koncipovaní vyučovacej hodiny), do výučby je integrovaná oveľa širšia škála školákov: o médiách sa učia žiaci vo veku 13-14 rokov na základných školách a 17–18 roční stredoškoláci, pričom závisí na škole, či je filmové a mediálne vzdelávanie vyučované ako samostatný predmet, alebo či je integrované do iného, príbuzného predmetu. Oveľa väčší dôraz sa kladie na kvalifikáciu vyučujúcich: novými učiteľmi mediálnej gramotnosti sú rekvalifikovaní učitelia literatúry, histórie, dejín umenia. Predmet Kultúra pohyblivého obrazu a mediálna gramotnosť považuje naďalej za najdôležitejšie médium film, ktorému je vyčlenených až 70% priestoru. Pedagógovia majú k dispozícii prvú učebnicu, metodologické kazety, môžu sa zúčastňovať na školeniach, pre žiakov sa organizujú rôzne motivačné súťaže.
Situácia dnes: film už nie je prioritou číslo 1
Od školského roku 2003/2004 a 2004/2005 je predmet Pohyblivý obraz a mediálna gramotnosť vyučovaný na školách ako samostatný predmet, pri ktorého výučbe sa kombinuje frontálna výučba s kreatívnymi cvičeniami, debatami a tímovými projektmi. Školy spolupracujú s rôznymi organizáciami, médiami a kinami, a tak sa výučba čiastočne presúva aj mimo škôl. Učiteľ má ešte väčšiu slobodu v koncipovaní vyučovacej hodiny, dôležité je, aby sa dodržal pomer filmu k ostatným médiám. Dôraz sa od filmu presúva k ostatným médiám, pričom podiel filmu a iných médií vo výučbe je 30–40% ku 60–70%. Predmet tak reaguje na zmeny, ktoré sa v oblasti médií odohrali: internet, nové televízne formáty sú analyzované nemene seriózne ako film. Predmet má rozvíjať schopnosti čítať a písať v audiovizuálnom jazyku, rozprávať "in media". Žiaci sa tiež učia, ako fungujú mediálne inštitúcie. Nový samostatný predmet má pomáhať vychovávať uvedomelých konzumentov médií, vyvíjať vkus a budovať kritický prístup k médiám. Predmetom analýz už nie je "najlepší" text, analyzovať sa má akýkoľvek text bez ohľadu na kvalitu a žáner. Výučba sa týka všetkých 14-ročných žiakov základných škôl, a 17 a 18-ročných žiakov gymnázií (stredné školy iného druhu majú možnosť rozhodnúť, či ponúknu alebo neponúknu predmet) a je mu vyčlenená 1 vyučovacia hodina týždenne. Predmet vyučujú buď pedagógovia s adekvátnym titulom z oboru alebo bez titulu (v pomere 1100 k 3200).
Budúcnosť: mediálna výchova ako plnohodnotný predmet
Do budúcnosti sa počíta s rozšírením obsahu predmetu. Integrovať by sa do neho mali multimédiá, videohry a digitálne texty. Od októbra 2006 prebieha vzdelávanie budúcich pedagógov dištančnou formou, a náplňou ich štúdia sú dejiny filmu, analýza mediálnych textov, mediálna a filmová teória, metodológia mediálnej výučby. Vychádza sa z toho, že o 10 rokov budú môcť predmet vyučovať len učitelia, ktorí budú mať vysokoškolský diplom z predmetu. Od školského roku 2013/2014 má byť filmová a mediálna výchova rovnako dôležitým predmetom, ako dnes matematika či cudzie jazyky. V súčasnosti už školy disponujú potrebnými materiálmi: učebnicami, videomateriálmi, a dostupná je aj väčšina diel. V najbližších desiatich rokoch sa očakáva aj technické dovybavenie škôl. V súčasnosti školy používajú najmä učebnicu Mozgóképkultúra és médiaismeret (Kultúra pohyblivého obrazu a mediálne poznávanie) od László Hartaia a Kláry Muhiovej, ktorá je určená žiakom od 12 do 18 rokov a je spracovaná vo forme modulov.
Použitá literatúra:
- HARTAI, László. Tanári kézikönyv a mozgóképkultúra és médiaismeter oktátáshoz. Budapest: Korona Kiadó, 1998
- HARTAI, László MUHI, Klára. Mozgóképkultúra és médiaismeret. Budapest: Korona Kiadó, 1998.
- SZÍJÁRTÓ, Imre. A média tantárgy a magyar közoktatásban. In: Médiakutató. zima 2001.