Moje milé kino, kde ťa mám? / Hĺbková sonda do populárneho filmového torrentového trackeru

V roku 1984 bolo v súdnom spore Sony vs. Universal rozhodnuté, že vytváranie kópií televízneho vysielania pre účely neskoršieho pozerania, nie je porušovaním autorského práva. Rovnako teda nemôžu byť výrobcovia nástrojov, ktoré umožňujú takúto činnosť ich používateľom, postihovaní za porušovanie autorského práva. Videokazeta, podobne ako audiokazeta, spôsobila revolúciu v kopírovaní kultúrnej produkcie pre osobnú potrebu. Kopírovanie pôvodne vyžadovalo nákladné technológie, ale kazeta ako lacné a dostupné médium, sprístupnila túto činnosť oveľa širšej skupine ľudí. Snahy obmedzovať kopírovanie pre osobnú potrebu neskončili jedným rozsudkom v roku 1984. Napriek tomu, že už v roku 1986 výnosy z predaja a požičiavania videokaziet prekonali zisky z premietania v kinách, odpoveďou zo strany kultúrneho priemyslu je legislatívna lobby a kampane proti kopírovaniu, ktorými sa snažia ochrániť tradičný model svojho fungovania. Spolu s domestifikáciou počítačov a rýchleho pripojenia do internetu v deväťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia, sa postupne rozvíja aj komplexný ekosystém formálnych a neformálnych trhov s kultúrnou produkciou. A práve proti neformálnym trhom, tzv. pirátstvu, sa snažia zástupcovia kultúrneho priemyslu bojovať na národnej aj medzinárodnej úrovni. Príkladmi súčasného stavu problematiky v tejto oblasti môžu byť pokuta vo výške 150 € pre Alaina Prevosta za to, že si jeho žena stiahla z internetu dve skladby od Rihanny, potenciálny dvojročný trest za nelegálne sťahovanie a desaťročný trest za nelegálne sprístupňovanie dát pre japonských používateľov internetu, ale aj legalizácia sťahovania hudby a filmov pre osobnú potrebu v Portugalsku. Cieľom tohto článku nie je uchopiť túto tému v celej komplexnosti ekonomických, legálnych, etických, technologických, kultúrnych a historických súvislostí, ale zamerať sa na jeden konkrétny príklad platformy, ktorá slúži na zdieľanie filmov na internete v súčasnosti.